Veľká noc

Najvýznamnejším kresťanským sviatkom roka je Veľká noc.
Veľká noc alebo veľkonočné sviatky je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý pripadá na marec alebo apríl. Veľká noc je pre kresťanov oslavou zmŕtvychvstania (resp. vzkriesenia) Ježiša Krista po jeho smrti na kríži.
Veľkonočné zvyky v jednotlivých regiónoch sa navzájom odlišujú. Keďže Veľká noc sa v minulosti časovo prekrývala s pohanskými oslavami konca zimy a príchodu jari, sú dnes ľudové tradície zmesou tak kresťanských zvykov, ako aj zvykov z predkresťanského obdobia.

Napr. na Zelený štvrtok sa odporúčalo skoro vstať a umyť sa rosou. Potom mal byť človek po celý rok zdravý.
Na Veľký piatok ľudia nesmú pracovať v záhrade (nesmie sa nič robiť s hlinou, so zemou) a v rámci pôstu kresťania nesmú jesť mäso a mäsové výrobky.
Na Bielu sobotu sa až do polnoci nekonajú omše
Na Veľkonočnú nedeľu sa v kostoloch posväcuje jedlo a je po dlhom čase opäť dovolené jesť mäso. Dievčatá maľujú veľkonočné vajíčka (tzv. kraslice), aby ich mohli v pondelok darovať mládencom.
S pondelkom sa všeobecne spája "šibačka" a "polievačka" - chlapci chodia po domoch, polievajú dievčatá vodou a šibú korbáčom z vŕbového prútia. Od dievčat dostanú maľované kraslice a farebnú stužku na korbáč. Zvyknú šibať aj malé deti (chlapci aj dievčatá), ktorí za vyšibanie dostanú sladkosti, najmä čokoládové vajíčka a zajačikov. Musia však zarecitovať nejakú veľkonočnú riekanku.